Vznik Slovenskej biotechnologickej spolocnosti

Friday, 21 April 1995 17:14 Ivan Michalík Poľnohospodár 15/39
Print

Z iniciativy prof. Ing. Augustina (CHTF STU) a Ing.
Timku (riaditela UMB SAV v Bratislave) sa 14. marca l995
uskutocnilo v Bratislave zasadanie organizacneho vyboru,
ktory rozhodol o vytvoreni Slovenskej biotechnologickej
spolocnosti . Pracovnej porady sa zucastnili odbornici z VS,
pracovisk SAV a VVZ, ale i predstavitelia vyroby a obchodu.
Vznik SR si vyziadal potrebu vytvorenia samostatnej Sloven-
skej biotechnologickej spolocnosti.
Organizacny vybor odsuhlasil postup legislativnych
prac spojenych s registraciou spolocnosti s tym, ze oficia-
lne konstituovanie spolocnosti a jej organov sa uskutocni
na valnom zhromazdeni v septembri l995 (v case konania Bio-
chemickych dni). Dalej sa dohodlo, ze praca spolocnosti bu-
de sustredena do regionalnych centier (Bratislava, Nitra,
Banska Bystrica a Kosice), ktore sa budu specializovat na
jednotlive oblasti biotechnologii. V pripade regionalneho
centra v Nitre budu prioritne biotechnologie v polnohospo-
darstve a na jeho cinnosti sa predpoklada aktivna ucast
VSP, VUZV, UGR, SAV, MU SAV, MEVAK, VSPg, SVU, VURV Piesta-
ny, Biovendor s.r.o. a dalsich organizacii posobiacich
v tomto teritoriu.
Ucastnici porady odsuhlasili navrh na kolektivne
clenstvo. Z uvedeneho vyplyva, ze Agronomicka fakulta,
event. VSP, by sa mala stat kolektivnym clenom Slovenskej
biotechnologickej spolocnosti. Pre AF je charakteristicke
polytematicke zameranie vyskumu, ale i pedagogickeho proce-
su, kde akcent je kladeny na biologicke procesy a technolo-
gie, co suvisi s odbornym zameranim biotechnologickej spo-
locnosti. Poukazem iba na niektore oblasti biotechnologii,
ktore sa rozpracovavaju na katedrach nasej fakulty. V prvom
rade ide o problematiku molekularnej biologie a specialne
technologii rekombinantnych DNA, metody a techniky protop-
lastovych kultur; vyvoj, vyroba a aplikacia biotechnologic-
kych preparatov (enzymy, vitaminy, hormony, probiotika, an-
tibiotika, vakciny, monoklonalne protilatky a pod.); vyvoj
a overenie mikrobialnych hnojiv, biokompostov, biopestici-
dov, fyziologicky aktivnych latok a pod.; aplikacia metod
stanovenia molekularnych markerov hospodarsky vyznamnych
vlastnosti, zdravotneho stavu, kontroly dedicnosti, eventu-
alne genetickych poruch a pod. Dalej vyuzitie biotechnolo-
gickych metod biodegradacie cudzorodych latok, eliminacie
ich toxicity, spracovanie odpadov a druhotnych surovin bio-
technologickymi postupmi. Do oblasti biotechnologii patri
i problematika biochemickeho inzinierstva a bioprocesov,
vyvoj a vyroba technologickeho zariadenia pre biotechnolo-
gicke vyuzitie, co je, alebo moze byt predmetom zaujmu pra-
covnikov MF.
Aktivna ucast katedier AF na realizacii biotechnolo-
gickeho vyskumu, vyvoja a aplikacii biologickych metod
a technologii si vyzaduje mat vhodne forum pre vzajomnu vy-
menu nazorov, informacii a koordinaciu v rieseni biotechno-
logickeho vyskumu. Novovytvorena spolocnost poskytuje vhod-
ny priestor pre vzajomnu, obojstranne prospesnu spolupracu
predstavitelov VS, vyskumu a vyrobnej, eventualne realizac-
nej praxe. To umoznuje nielen obohacovanie sa o nove origi-
nalne poznatky, ale i inspiraciu a hladanie realizacnych
moznosti a sponzorov.
Slovenska biotechnologicka spolocnost sa stane part-
nerom Europskej biotechnologickej federacie (EFB), co umoz-
ni nasim pracovnikom podielat sa na cinnosti pracovnych
skupin a na dalsich aktivitach EFB. Pre informaciu uvediem
prehlad pracovisk EFB a gestorov:
1. Animal and plant cell culture technology (prof.R. Spier
- V. Britania)
2. Applied biocalalysiss (prof. J.M.S. Cabral - Portugals-
ko)
3. Applied molecular genetics (prof. B. Diderchsen - Dans-
ko)
4. Bioreactor performance (prof. B. Kristiansen - V. Brita-
nia)
5. Downstream processing and recovery of bioproducts (prof.
G. Schmidt - Kastner - Nemecko)
6. Education (prof. J.G. Kuenen - Holandsko)
7. Environmental biotechnology (Dr. B. Frostell - Svedsko)
8. Microbial physiology (Dr. J.A. Cole - V. Britania)
9. Safety in biotechnology (Dr. H.L.M. Lelieveld - Holands-
ko).
Obsahove a metodicke zameranie pracovnych skupin vyt-
vara dostatocny priestor i pre odbornu realizaciu nasich
pracovnikov. EFB organizuje v dvojrocnych intervaloch
vrcholne vedecke podujatia - Europske biotechnologicke kon-
gresy. V roku l995 sa konal 7. kongres vo Francuzsku (Nice)
a v roku l997 sa uskutocni 8. kongres v Madarsku (Buda-
pest).
Slovenska biotechnologicka spolocnost na navrh regio-
nalnych centier deleguje nasich zastupcov pre pracu v jed-
notlivych pracovnych skupinach EFB,co umozni nadviazanie
bezprostrednych kontaktov so zahranicnymi partnermi, vymenu
poznatkov, ale i pristup k spolocnym medzinarodnym vyskum-
nym projektom a participacia na aktivitach EFB.
Vyslovujem presvedcenie, ze v podmienkach VSP Sloven-
ska biotechnologicka spolocnost najde plnu podporu a pocho-
penie pracovnikov fakulty, co sa moze pozitivne prejavit
v zintenzivneni biotechnologickeho vyskumu a aplikacnej
cinnosti na nasej skole.

Prof. Ing. Ivan Michalik, DrSc.