Pre zdanovanie autorskych honorarov platia vo vseo-
becnosti ustanovenia � 7 ods. 2 pism. a) zakona o dani
z prijmov, ide o tzv. prijmy z inej samostatnej zarobkovej
cinnosti. Do tejto skupiny prijmov patria aj prijmy z pou-
zitia alebo poskytnutia prav z priemyselneho alebo ineho
dusevneho vlastnictva, vratane prav pribuznych autorskemu
pravu t.j. autorsky zakon.
Zakladom dane (ciastkovym zakladom dane) je suma,
o ktoru prijmy presahuju vydavky vynalozene na ich dosiah-
nutie, zabezpecenie a udrzanie. Ak danovnik neuplatni vy-
davky preukazatelne vynalozene na dosiahnutie, zabezpecenie
a udrzanie prijmu, moze uplatnit vydavky vo vyske 35 per-
cent z prijmov. V tejto sume vydavkov su zahrnute vsetky
vydavky danovnika vynalozene v suvislosti s dosahovanim,
zabezpecenim a udrzanim prijmov.
Uvedene prijmy, napriklad charakteru autorskeho hono-
rara zo zdrojov na uzemi Slovenskej republiky mozu byt sa-
mostatnym zakladom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou 10
perc. a to za podmienok:
a/ ak ide o prijmy za prispevky do novin, casopisov, rozh-
lasu a televizie s vynimkou umeleckych vykonov a sucasne
b/ ak ich uhrn nepresiahne u toho isteho platitela v kalen-
darnom mesiaci 3.000 Sk.
Pri pouziti osobitnej sadzbe dane, ktoru je povinny
zrazit a odviest danovemu uradu platitel dane (t.j. kto au-
torsky honorar vyplaca) je danova povinnost z tohto prijmu
danovo vysporiadana.
Za autorske honorare sa povazuju odmeny, resp. prijmy
plynuce z uzatvorenych autorskopravnych vztahov, autorskych
zmluv o rozsirovani diela napr. nakladatelska zmluva, zmlu-
va o verejnom vykonavani diela a pod. Pricom v zmysle au-
torskeho zakona t.j. zakona c. 35/1965 Zb. o literarnych,
vedeckych a umeleckych dielach v zneni neskorsich predpisov
predmetom autorskeho prava su literarne, vedecke a umelecke
diela, ktore su vysledkom tvorivej cinnosti autora. Za
predmet ochrany sa povazuju aj programy pocitacov, pokial
splnaju pojmove znaky diela.
Medzi prijmy uvedene v � 7 ods. 2 pism. a) by vsak
nemali byt zahrnovane prijmy, ktore sa dosiahli v ramci
pracovnopravnych vztahov, t.j. zo zavislej cinnosti. Taketo
prijmy je nutne zahrnut pod � 6 ods. 1 pism. a) t.j. ako
prijmy zo zavislej cinnosti zo sucasneho alebo predchadza-
juceho pracovnopravneho pomeru.
Z postavenia vysokoskolskeho pedagoga vyplyva povin-
nost zabezpecovat priebeh vychovno-vzdelavacieho procesu,
sucastou ktoreho su aj vyucovacie pomocky ako skripta, pri-
rucky a ine publikacie vydavane zamestnavatelom. Tieto pub-
likacie su sice predmetom autorskeho prava, takze z nich
dosiahnuty prijem je mozne posudzovat ako prijem z inej sa-
mostatnej zarobkovej cinnosti, t.j. � 7 ods. 2 pism. b) za-
kon o dani z prijmov, ale kedze ide o cinnost, ktora je da-
na postavenim vysokoskolskeho pedagoga, ktory je posudzova-
ny na ucely tohto zakona ako zamestnanec, tak aj jeho pri-
jem z tejto cinnosti by mal byt posudzovany ako prijem zo
zavislej cinnosti, t.j. v ramci � 6 ods. 1 pism. a).
Nieco podobne by bolo mozne konstatovat aj o prijme
dosiahnutom za publikovane priebezne, resp. zaverecne vys-
kumne spravy, publikovane clanky v zbornikoch pripadne
inych periodikach vydavanych zamestnavatelom, kedze tieto
su urcitou formou vystupu vedecko-vyskumnej cinnosti ako
vysokoskolskeho pedagoga, tak i pracovnika vedecko-vyskum-
nej zakladne, pricom tato cinnost je sucastou jeho pracov-
nej naplne. Uvedene samozrejme neznamena, ze by zanikol na-
rok na odmenu majucu charakter autorskeho honorara.
Uvedeny priklad sa opiera zvlast o � 17 autorskeho
zakona, v zmysle ktoreho sa moze pracovnik v pracovnej
zmluve zaviazat vykonavat taky druh prace, vysledkom ktore-
ho moze byt alebo by malo byt vedecke alebo umelecke dielo
(nesmie vsak ist o literarne dielo). Cize pracovnik sa
v pracovnej zmluve zaviaze na cinnost, ale nie na jej vys-
ledok. V takom pripade zamestnavatel moze bez autorovho
privolenia pouzivat dielo, ktore jeho pracovnik vytvoril
ako vysledok pracovnej cinnosti na splnenie svojho zavazku
z pracovneho pomeru. Za taketo pouzivanie diela nepatri au-
torovi autorsky honorar, odmenu predstavuje mzda, ktoru za-
mestnavatel vyplatil autorovi ako svojmu pracovnikovi za
obdobie vykonavania pracovnej cinnosti.
Pri takomto pristupe k posudzovaniu predmetnych prij-
mov, t.j. ako prijmov zo zavislej cinnosti by bol zamestna-
vatel povinny tieto prijmy zahrnut k ostatnej hrubej mzde
a samozrejme aj zabezpecit danove vysporiadanie v zmysle
zakona o dani z prijmov.
Pre zamestnanca, ktory nema ine prijmy okrem prijmov
zo zavislej cinnosti a autorskych honorarov takehoto cha-
rakteru by odpadla povinnost "postarat sa" o danove vyspo-
riadanie svojho vztahu s danovym uradom, kedze by to bol
povinny urobit zanho zamestnavatel.
Z uvedeneho vyplyva, ze je na zamestnavatelovi, ci
bude posudzovat taketo autorske honorare ako prijem podla
� 7 ods. 2, t.j. ako prijmy z inej samostatnej zarobkovej
cinnosti alebo to bude posudzovat ako prijem zo zavislej
cinnosti podla � 6 ods. 1 pism. a).
Z porovnania danoveho zatazenia danovnika majuceho
uvedene prijmy je vo vacsine pripadov vyhodnejsie, ak su
taketo prijmy posudzovane ako prijmy v zmysle � 7 ods. 2
pism. a) v ramci prijmov z inej samostatnej zarobkovej cin-
nosti vzhladom na moznost uplatnenia tzv. pausalnych vydav-
kov, t.j. vydavkov vo vyske 35 percent z dosiahnutych prij-
mov. Na druhej strane vsak zamestnavatel takehoto danovnika
je opravneny v zmysle autorskeho zakona pozadovat, aby mu
autor z prijatej autorskej odmeny primerane prispel na nah-
radu nakladov, ktore na vytvorenie diela vynalozil.

Ing. Jozef Bojnansky ,CSc.