V nedelu 23. aprila oslavi 70. narodeniny vyznacna
osobnost slovenskej polnohospodarskej vedy akademik Jan
Plesnik . Jeho vedecke prace udali zakladnu orientaciu
v plemenarskych a chovatelskych programoch rozvoja chovu
dobytka na Slovensku. Vyskumny ustav zivocisnej vyroby
v Nitre, na cele ktoreho dlhe roky stal, pripravil vo stvr-
tok 20. aprila pri prilezitosti zivotneho jubilea Jana
Plesnika vedecky seminar Aktualne ulohy vedy a vyskumu
v chove hospodarskych zvierat. Prinos jubilanta pre rozvoj
vedy a vyskumu i vysokeho polnohospodarskeho skolstva oce-
nilo vedenie skoly Zlatou medailou VSP, ktoru akademikovi
Janovi Plesnikovi odovzdal vo stvrtok rektor VSP Ladislav
Kabat. My vam ponukame netypicky profil oslavenca z pera
Milana Blahu.

x x x
Vysvedcenie sa na slovenskom vidieku v polovici trid-
siatych rokov bralo skor ako doklad o pocte ukoncenych tri-
ed, nez ako potvrdenie o stave vedomosti. Pravda, u Plesni-
kovcov v Krajnom nie. V ich chalupe sa uceniu pripisovala
vaznost. A odrazu pride chlapcisko, ze prepadol... Co
s nim, vrati sa ku kravam na pasienok alebo ho vylatat trs-
tenicou, najma potom, co tetka onou neuprosnou kopaniciars-
kou prostorekostou zatne az do kosti: "Janycku, to ten nas
Ivan je veru mudrejsi jak ty..."
Oj, aleze zaboli takato uprimnost! Chlapca sa skryje
pred svetom, s hnevom v mastali pri kravkach a farbickach
si maluje svet iny, pestry, svoj. Hoci ten za oknami je
pravy: tvrdy a sedy. Rozhodnutie vyrieknu mat: "Poruceno
panubohu, ostanes teda doma, ale ne nevedomy. Aspon na rol-
nycku skolu sa prihlasis, nech cert bere majetek!"
A tak strnastrocny Jan Plesnik vysikovany v strycovom
kabate odchadza do Martina, ucit sa to, o com si myslel, ze
uz davno vie - rolnicit.A v tom istom strykovom kabate
a s tou istou hlavou spoznava Martin. Panslavsky a rusofil-
sky, ako ho charakterizuje batko Skultety mladencovi z ko-
panic, co ho ucitel nahodou vybral okopat zahradu a poobst-
rihat stromy.
Kabat sa odiera a chradne, hlava sa otvara a - mudrie.
Prestup na vyssiu hospodarsku skolu je uz prejavom zreleho
zaujmu o vzdelanie. Koniec potvrdzovania povesti zleho zia-
ka a fajcenia naprotiven, koniec predstieraneho nezaujmu
o vsetko vokol. Do cesty studenta vstupuju Bazovsky a Ben-
ko, Barc-Ivan a dalsi, najma vsak Krcmery.
Mladenca z kopanic, co prepadol v mestianke, si stu-
denti zvolia za predsedu Spolku evanjelickej mladeze, pre-
toze ma vysledky, je skromny a slusny.
x x x
Takeho stretnete v Nitre akademika Jana Plesnika
i dnes, hoci ma uz sedemdesiatku: ma vysledky, je skromny
a slusny. Pri stretnuti s nim citit iba skromnu obycajnost
cloveka, ktory by mozno i mal pravo predstierat, ze v zivo-
te dosiahol a zazil vsetko, keby nebol plny energie svojej
osobnosti. A navyse - vie respektovat nazor ineho, hoci ne-
musi s nim suhlasit. Ocakava vsak to iste - inak by to bolo
neslusne. Bolo by to mimo tvrdej zivotnej skusenosti akade-
mika Plesnika - lebo ta ho formovala, nie pochybna politic-
ka prilezitost.
Politicke nezne trasoritky odviala realita zivota,
ludia opat hladaju a oslovuju mudrych a slusnych a hoci ich
napriklad v parlamente tazko nachadzaju, predsa len ich
nachadzaju. Napriklad Jana Plesnika. Povedal mi - viete,
o mudrosti vam toho vela nepoviem, ale na slusnost mam svoj
nazor.
"V tom parlamente je tej slusnosti naozaj malo, ba aj
zo zivota akoby sa vytracala. A predsa si myslim, ze do zi-
vota sa vrati, hoci do parlamentu - veru neviem... Je to
prirodzene - zivot si ju bude ziadat ovela nastojcivejsie
ako politika."
x x x
Kde sa teda Plesnik ucil slusnosti? Brniansky vyso-
koskolsky zivot, to bolo zahryzanie sa do skript, ktore si
nemohol nevsimnut profesor Krizenecky, genetik s povestou
vyborneho, narocneho ucitela a priatela studentov, ale aj
uzavreteho, nepristupneho cloveka voci kolegom: ti totiz
dokazali vzorovo rozmiesat jeho niekdajsie vraj politicke
aktivity s - ideologiou. Krizenecky bol teda na odstrel,
hoci jeho studenti zacali dostavat stipendium za prospech.
Stipendium za prospech byvalemu repetentovi - to by
nik neuveril, najma v Krajnom nie. A tak tetke, co nepres-
tali rypat, ze co uz je to za skola, kde Jano Plesnik dos-
tava jednotky, tak tejto tetke na otazku, ci sa vraj v tych
skolach uz nieco naucil, odpoveda, ze veru ani nevie.
A tato vlastnost - neskriepit sa, neudierat
hlava-nehlava, ale debatovat a dovodit - Janovi Plesnikovi
ostala. Vsimol si ju Ladislav Landau, ked sa pustil usku-
tocnovat Kvetkovu myslienku zalozit na Slovensku zivocisny
vyskumny ustav. Do vyskumaku - do viglasskej liahne, ako sa
mu hovorilo este aj ovela neskor po premiestneni do Nitry,
tak tam medzi blaznov a zabudnutych, si kopaniciarskeho in-
ziniera nemohol nevziat.
Prva Landauova starost - ziskat a overit domaci geno-
fond. V skutocnosti to znamenalo pochodit po gazdoch, a co
lepsiu kravku kupit. Kravicky dostali poradove cislo i meno
zasadne zacinajuce pismenom V, akoze vyskum, a tak sa vola-
li Viktoria, Valeria... Iba tej, co ju kupili od pana fara-
ra v Hrinovej, ostalo Fararka. Tak sa zrodil zaklad sucas-
neho uznaneho slovenskeho strakateho plemena.
Druha Landauova starost - ziskat vela, vela odbornej
literatury a vela, vela studovat. i to sa podarilo. A ked
do ustavu po politickych cistkach na brnianskej fakulte za-
vital aj profesor Krizenecky, ostalo Janovi Plesnikovi iba
ho predstavit: "Chlapci, ked ste vy este iba kravy pasli,
on uz hovoril tromi svetovymi jazykmi..."

x x x
Panuju rozne predstavy, ako oslavit jubilanta. Sest-
desiatiny akademika Jana Plesnika v osemdesiatom piatom bo-
li pracovne: namiesto pripitkov a zivio - medzinarodne ve-
decke sympozium na jeho ustave v Nitre. A namiesto kyticky
a mimo predstav protokolu - kriedou na tabuli velkymi pis-
menami: PLESNIK JE JEDNOTKA! Iba sam oslavenec sa pousmial
a povedal tym svojim kopaniciarskym prizvukom, ako to vraj
v zivote chodi, ze sa ludom pripisuju vlastnosti podla us-
pechu, a nie aki skutocne su...
Nuz, neviem - asi by bolo slusne spytat sa na to oby-
cajnych ludi. Alebo radsej politikov v parlamente?
(Smena 4. 2. l995, kratene)