Kontakty katedry krajinneho inzinierstva AF VSP
a Eidgenossische Technische Hochschule (ETH) v Zurichu sia-
haju do zaciatku 90. rokov, kedy vdaka kontaktom s AR
v Krakove doslo k rokovaniam profesora P. Kabinu s veducim
Ustavu melioracii na ETH profesorom Flurym. V nadvaznosti
na dohodnutu spolupracu v oblasti planovania a zlepsovania
struktury krajiny, ako aj viacere obojstranne navstevy ab-
solvovali pracovnici KM v aprili t.r. sedemdnovu odbornu
staz v Zurichu, zameranu na oblast ochrany vodnych tokov,
tvorbu a usporiadanie krajiny, regionalny a miestny rozvoj,
geograficke informacne systemy, revitalizaciu tokov, polno-
hospodarstvo a melioracie, hospodarenie s odpadmi a rekul-
tivaciu skladok odpadov. Pobyt bol spojeny s navstevou Us-
tavu melioracii a prednaskou profesora Fluryho, ako aj ex-
kurziou na cisticke odpadovych vod (COV) v Zurichu. Stoji
za zmienku, ze denna kapacita COV je 260 tisic metrov ku-
bickych odpadovej vody. Priemerna denna spotreba v domac-
nosti na jedneho obyvatela v tomto meste je 250 litrov.
Dlzka kanalovych sieti v Zurichu tvori priblizne 800 km,
pricom siete su kontrolovane systemom snimacich kamier
a domyselne je vybudovany i system odlahcenia kanalizacnej
siete pocas privalovych dazdov pomocou akumulacnych betono-
vych nadrzi. Sucastou pobytu bola i navsteva niekolkych ob-
jektov revitalizovanych vodnych tokov. V kantone Zurich
prijali v roku l991 zakon, podla ktoreho je potrebne vsetky
zakryte toky, pretekajuce uzemim mesta revitalizovat a vy-
budovat prirodzene koryta s potrebnymi objektami. Navstivi-
li sme tiez region Surselva, kde sme sa pod vedenim poslan-
ca svajciarskeho parlamentu Dr. Maissena oboznamili s kon-
cepciou rozvoja tohto alpskeho regionu. Navstivili sme tiez
obec Morissen, mesto Ilanz, kde sme si prehliadli aukcnu
halu na predaj hospodarskych zvierat a videli sme tu tiez
regionalnu skladku komunalnych odpadov. Jeden pracovny den
sme venovali exkurzii v zavode na vyrobu triedenych strkov
v Huntvangene, kde prebieha subezne s tazbou i rekultivacia
vytazenych priestorov. Ide o technicku a biologicku rekul-
tivaciu s perspektivou navratenia do povodnych kultur (vi-
nice, orna poda, TTP). V Zurichu sme navstivili tiez Vys-
kumny ustav odpadoveho hospodarstva, ktory patri pod ETH.
Zoznamili sme sa s vyskumnymi projektami, ale aj s moznos-
tou vycuby a vyuzitia geografickych informacnych systemov
(GIS) na tejto vysokej skole.Prehliadli sme si ucebne prie-
story, vysledne projekty i diplomove prace studentov ETH
z uvedenej problematiky. Prezreli sme si objekty organiza-
cie MEVA v Zurichu, ktora vyuziva najmodernejsiu techniku
s vyuzitim GIS pre potreby kantonu a vypoculi sme si pred-
nasku z oblasti polnohospodarskej a ekonomickej politiky
statu. V ramci nej vystupil s prednaskou aj profesor Kabina
na temu Transformacia polnohospodarskych melioracii do kra-
jinneho inzinierstva.
Velmi zaujimava bola i prehliadka casti kantonu Aar-
gau (oblast Friktalu a Rottenschwilu). Tento kanton mozno
prirovnat k podtatranskej oblasti Slovenska. Je zaujimave,
ze rozhodujuce krajinne upravy po stranke studijnej a pro-
jekcnej zabezpecovala ETH v Zurichu pod vedenim profesora
Fluryho. Tato oblast z hladiska ekologie, komplexnych meli-
oracii, polnohospodarstva ako aj agroturistiky patri k naj-
atraktivnejsim oblastiam Svajciarska.
Nas studijny pobyt bol zo strany ETH pripraveny na
vysokej odbornej a organizacnej urovni. Ziskane skusenosti
vo velkej miere vyuzijeme i pre potreby novovytvorenej Fa-
kulty zahradnej architektury a krajinneho inzinierstva na
VSP.
