Autorský kolektív pod vedením Dr. Ing. JURAJA MAGU vydal vo Vydavateľstve Slovenskej poľnohospodárskej univerzity monografiu pod názvom Komplexný model využitia biomasy na energetické účely, ktorá uzrela svetlo sveta práve v uplynulých dňoch.
Zaoberá sa analýzou súčasného stavu a vyhliadkami týkajúcimi sa spracovania a využitia biomasy na energetické účely na Slovensku, v Maďarsku i vo svete, takže môže slúžiť aj ako model pre uvedenú oblasť. Biomasa je organická hmota rastlinného a živočíšneho pôvodu získaná na báze fotosyntetickej konverzie solárnej energie. Je to vlastne drevo a drevné odpady, energetické lesy a plodiny, organické frakcie komunálneho odpadu, poľnohospodárske odpady, odpady z papiera, zo živočíšnej výroby a z čistiarní odpadových vôd.
"V dnešnej dobe všetky druhy ľudskej činnosti priamo alebo nepriamo súvisia s využívaním rôznych druhov energie. S rastom životnej úrovne a nárastom svetovej populácie dopyt po energii vo svete neustále rastie. Globálne problémy životného prostredia a čerpanie fosílnych zdrojov predstavujú vážne problémy pre spotrebu energie. Energetické technológie šetrné k životnému prostrediu a prechod k nefosílnym zdrojom energie, ako sú obnoviteľné zdroje, sú žiadané a veľmi perspektívne. Práve do biomasy sa vkladá nádej, že sa stane alternatívnym obnoviteľným energetickým zdrojom a v budúcnosti nahradí podstatnú časť neobnoviteľných klasických zdrojov energie - uhlia, ropných produktov a zemného plynu," píšu autori v úvode do problematiky.
Rozsiahla, takmer 200-stranová publikácia, pozostáva zo siedmich častí. Úvodná je venovaná právnym a ekonomickým aspektom výroby a využitia biomasy na energetické účely. V ďalších častiach sa autori zamerali na opis technológie energetického využívania biomasy, ako aj na klasifikáciu strojov a zariadení využívaných pri pestovaní biomasy.
"Nevyužitá poľnohospodárska pôda sa odporúča prednostne využiť na pestovanie energetických plodín, najmä jednoročných a viacročných plodín bylinného a drevitého charakteru, pre ktoré je typický veľký produkčný potenciál biomasy. Medzi také patria menej známe, resp. znovuobjavené a geneticky šľachtené plodiny, ako je kŕmny štiavec, krídlatka, miskant obrovský, konopa siata, láskavec, topinambur, cirok, hyso, sida, ibištek konopný, chrastnica trsteníkovitá a energetické trávy. Do úvahy pripadá aj dendromasa pestovaná na energetické účely - vŕba, topoľ sivý, agát biely, dub červený, hrab obyčajný a javorovec jaseňolistý," uvádza sa v publikácii. Samostatné kapitoly tvorí problematika logistiky biomasy a vplyv energetického využitia biomasy na kvalitu života, záver knihy je venovaný marketingu a klastru bioenergetiky. Monografia je pretkaná citáciami a vhodne doplnená obrázkami, tabuľkami, grafmi a farebnými fotografiami.