O aktuálnych výzvach EÚ a ich dopade na Slovensko

Friday, 15 April 2016 13:38 Renáta Chosraviová Polnohospodar 15-16/60
Print

chrenek2Informácie o aktuálnych výzvach EÚ, utečeneckej kríze, ekonomickej situácii, situácii v poľnohospodárstve a ich dopade na Slovensko sa mohli dozvedieť študenti 1. a 2. ročníka Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja v rámci prednášky Dušana Chreneka, vedúceho zastúpenia EK na Slovensku.

Konala sa 7. apríla na pôde SPU. Ako D. Chrenek povedal v úvode prednášky, v súčasnosti EÚ prechádza rôznymi krízami. Okrem toho, že doznieva ekonomická kríza, riešia sa problémy klimatických zmien, aktuálna je najmä utečenecká kríza. „EÚ s podielom 23 % globálneho HDP predstavuje najväčšiu svetovú ekonomiku, 508 miliónov európskych spotrebiteľov tvorí najlukratívnejší svetový trh. EÚ má 18 % svetového podielu na cezhraničnom obchode s tovarom s službami, to znamená, že je najväčším svetovým obchodným blokom. Medzi najväčšie ohrozenie bezpečnosti EÚ patrí v súčasnosti utečenecká kríza. EÚ nebola pripravená na taký veľký počet migrantov,“ povedal D. Chrenek. Na zlepšenie situácie EÚ realizuje viacero opatrení. „Medzi nimi je zlepšenie ochrany vonkajších hraníc EÚ a v rámci tohto opatrenia bude zriadená európska pohraničná a pobrežná stráž, ďalším je rozdelenie záťaže medzi krajinami, boj s prevádzačmi, ale i záchrana migrantov." Na margo ekonomickej krízy D. Chrenek povedal, že po tom, ako pred 8 rokmi dopadla na EÚ, odhalila viacero nedostatkov. „Ohrozila fungovanie eura a prispela k tomu, že štruktúra eurozóny nebola dobudovaná. Aby sa situácia zmenila, krajiny pristúpili k viacerým opatreniam, medzi nimi k ozdraveniu verejných financií, vytvoreniu záchranných mechanizmov, zlepšeniu koordinácie hospodárskych politík v EÚ. Aj Slovensko malo problémy, hospodársky prepad, postupne sa však situácia stabilizovala a naša ekonomika rastie,“ uviedol D. Chrenek. Napriek tomu je nevyhnuté reformovať niektoré oblasti ekonomiky. „EÚ analyzuje SR a pripravuje odporúčania. Treba pridať v oblasti podnikateľského prostredia, daní, vzdelávania, zamestnanosti, zdravotníctva. Čo vidí ako výzvu pre naše poľnohospodárstvo? SR zaostáva vo vývoze produktov s vyššou pridanou hodnotou. Toto by bolo treba zlepšiť, ako aj štruktúru podnikov, lebo je tu priestor nielen pre veľké farmy a družstvá, ale aj menšie rodinné farmy a nevyhnutný je prílev mladých farmárov do poľnohospodárstva. Tiež treba viac podporovať spracovateľský priemysel a zlepšiť spoluprácu poľnohospodárskych podnikov, mať viac nástrojov na podporu producentských organizácií.“ D. Chrenek zdôraznil, že členstvo v EÚ je pre Slovensko veľmi dôležité. „Garantuje našim občanom slobodu cestovania, práce, bývania či štúdia v EÚ, 85 % nášho exportu končí na európskych trhoch, viac ako 80 % slovenských verejných investícií je spolufinancovaných z európskych fondov. V období rokov 2004 – 2014 bola SR z hľadiska rozpočtu EÚ čistým príjemcom vo výške 10,4 miliárd eur.“ Na záver študentom pripomenul, že od 1. júla 2016 bude Slovensko predsedníckou krajinou EÚ.

Renáta Chosraviová 

chrenek

chrenek2

Z prednášky Dušana Chreneka, vedúceho zastúpenia EK na Slovensku, pre študentov 1. a 2. ročníka Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja

Foto: za