Raz, na potulkách prírodou, našla na vrchu Tlstá zaujímavý bodliak a poslala ho na určenie významnému botanikovi tej doby. Ten zistil, že je to doteraz neznámy druh a pomenoval ho menom objaviteľky, bodliak Textorisovej.
Jedna z epizód zdanlivo všedného, no významom veľkého života skromnej ženy, ktorá sa ako jedna z mála zapísala do dejín slovenskej vedy. Dvanásteho septembra uplynulo šesťdesiat rokov od úmrtia Izabely Textorisovej (1866-1949), prvej Slovenky, ktorá sa aktívne venovala štúdiu botaniky. Napriek tomu, že mala iba elementárne prírodopisné základy zo školy, získala bohaté odborné vedomosti z botaniky vďaka svojej vytrvalosti a záujmu o prírodu. Pravda, veľkú zásluhu na tom mal aj jej učiteľ Václav Vraný, ktorý na prechádzkach prírodou postrehol u svojej žiačky nevšedný záujem o rastlinky. V turčianskej dedine Blatnica, pri petrolejovej lampe, v izbičke, kde žila spolu s početnou rodinou, pomocou lupy a niekoľkých českých, nemeckých a maďarských odborných botanických kníh nadobudla povolaním poštárka Textorisová také vedomosti, že mohla korešpondovať s významnými a uznávanými slovenskými, uhorskými, ba i európskymi botanikmi. Mnohí sa odvolávali aj na jej herbár. No nielen botanikou žila Izabela Textorisová. Mala veľmi mnohostranné záujmy, študovala hvezdárstvo, mineralógiu či speleológiu, živo sa zaujímala o dianie v slovenskej spoločnosti, učila sa jazyky, ba bola aj literárne činná. Nesmierna pracovitosť, krédo jej života. Verte, hodno vziať do ruky encyklopédiu a zahĺbiť sa do životopisu tejto nevšednej ženy.