Hovorme o výžive II.

Friday, 20 February 2004 19:53 Jaroslav Daniška Poľnohospodár 11/48
Print

Jedného dňa sa stane medicína prevenciou chorôb, a nie ich liečbou. Človek sa rodí preto, aby bol zdravý a najlepším liekom, ktorý poznám, je aktívny a inteligentný záujem o prírodu.

(Charles Darwin)

Štúdium výživy je fascinujúci subjekt, pretože sa zaoberá každým človekom osobitne a je syntézou prírodných, technických a spoločenských vied. Veda o výžive je štúdium rastlinnej a živočíšnej potravy, živín i neživín a ich vplyvu na náš organizmus. Človek je súčasťou prírody. V organizme človeka je zastúpených mnoho minerálov zo zemskej kôry, rovnako ako živín (ale aj neživín) v rastlinných a živočíšnych produktoch. Je preto logický predpoklad, že iba tieto prírodné látky sú zdraviu prospešné a konzumovateľné bez okamžitých a neskorších následkov. Syntetické zložky sú cudzie našej podstate a podliehajú metabolickej kontrole. V súlade s týmito tvrdeniami biologická výživa znamená pestovanie a konzumáciu potravín s najvyšším obsahom živín, ktoré sú v súlade s biologickými procesmi v našom tele. Znamená ďalej prírodný spôsob stravovania, doplnený o vitamíny, minerálie a potrebné neživiny, napr. vlákninu.

Takúto kombináciu predstavuje striedma, pestrá, vyvážená konzumácia prírodných potravín, ako je ovocie, zelenina, strukoviny, obilie, vajcia, mlieko a mliečne výrobky, ryby a morské živočíchy a nakoniec i mäso. Niektorá potrava je najvhodnejšia v surovom stave, iná mierne technologicky upravená, skôr s nižšími termickými úpravami. Bez nároku na komplexnosť uvediem tri historicky najzávažnejšie prehrešky proti prirodzenosti našej potravy:

- Najstarší epidemiologický dôkaz pochádza od Silvestra Grahamma, anglikánskeho duchovného, ktorý odhalil nevhodnosť a škodlivosť vymieľania zrna a využívania bielej múky, a tak ochudobnenia našej výživy o komplexné sacharidy.
- Druhým je rozvoj cukrovarníctva. S ním pribúdajú i civilizačné ochorenia, napríklad obezita...
- Tretí prehrešok dokladuje vedecká práca, súbor údajov o stovke pacientov s infarktom myokardu spred vyše 100 rokov, v čase keď sa masovo a prudko rozšírila konzumácia stužených margarínov s obsahom škodlivých trans-mastných kyselín. Dôvodom rýchleho rozšírenia bola potreba nasýtiť rýchlo rastúcu populáciu robotníkov v etape rozvíjajúcej sa priemyselnej revolúcie.

(Nabudúce: Pokrm zbyteční zdraví škodí)

Doc. MUDr. JAROSLAV DANIŠKA, CSc.