Táto otázka zaujíma každého vysokoškolského učiteľa a odpoveď na ňu hľadá svojou každodennou prácou. Dotýka sa totiž jej zmyslu. Túto otázku si kladieme aj dnes, dokonca ešte naliehavejšie, veď stojíme pred komplexnou akreditáciou našich študijných programov.
Obvykle sa zamýšľame nad tým, akým odborníkom bude náš absolvent. Často si myslíme, že je to hlavný cieľ vysokoškolskej (= odbornej) prípravy. Chceme ich pripraviť tak, aby sa vedeli uplatniť v praktickom živote, v rezorte, hneď po ukončení univerzity i v ďalších rokoch. Náš absolvent musí byť profesionál vo svojom odbore, ktorý vie riešiť úlohy každodennej praxe i bežného života. Táto kľúčová požiadavka bola a je modifikovaná podľa potrieb konkrétnej spoločnosti v jednotlivých etapách jej rozvoja, podľa spoločenskej atmosféry, stavu ekonomiky a požiadaviek praxe. V minulosti sme prešli obdobiami, keď sa požadovali dobre pripravení špecialisti, neskôr všeobecne vzdelaní a rozhľadení absolventi, ktorí sa dokážu prispôsobiť požiadavkám praxe.
Súčasnosť kladie na absolventa viaceré požiadavky, ktoré zodpovedajú stavu rozvoja našej spoločnosti, postaveniu Slovenskej republiky v EÚ a vo svete, globalizácii ekonomiky, stavu životného prostredia atď. Schopnosť komunikácie v cudzom jazyku (angličtina) by mala byť samozrejmosťou. Rovnako práca s počítačom a internetom, informačnými technológiami. Súčasnosť však vyžaduje od nášho absolventa oveľa viac. Náš absolvent, bez ohľadu na jeho odbornosť, by mal byť ekologicky gramotný, environmentálne uvedomelý, právne vzdelaný a morálne zásadový. Každý absolvent by mal rozumieť tomu, ako funguje príroda, jej ekosystémy - základné funkčné jednotky prírody. Aby pochopil princípy ich organizácie, možnosti ich využitia pri vytváraní udržateľnej ľudskej spoločnosti. Mal by vedieť, aké úžitky poskytujú človeku na uspokojovanie jeho potrieb. Aj to, že tieto tovary a služby (ekosystémové služby) sú nevyhnutné pre existenciu človeka, nielen pre jeho blaho a kvalitný život, ale i pre jeho prežitie. Mal by predovšetkým pochopiť princíp vzájomnej závislosti. Jednoducho by mal byť ekologicky gramotný. Mal by si byť vedomý vplyvov činnosti človeka na prírodu, na prostredie, v ktorom žije, t.j. dôsledkov na životné prostredie. Vedomý toho, že doterajší spôsob využívania prírodných zdrojov viedol a vedie k poškodzovaniu ekosystémov, k znečisťovaniu životného prostredia (ovzdušia, vôd, pôdy atď.), ku globálnej zmene, aj k toľko medializovanému globálnemu otepľovaniu. K zmenám, ktoré ohrozujú život a existenciu človeka na našej planéte. Aj toho, že zmena správania sa človeka voči prírode je nevyhnutná. Mal by poznať cestu udržateľného rozvoja a svoju úlohu v tomto procese zmeny správania sa ľudí voči prírodným zdrojom a životnému prostrediu. Ba ešte viac - mal by byť osobne presvedčený, že sa chce podieľať na tejto zmene správania smerom k udržateľnému rozvoju. Náš absolvent by mal byť environmentálne uvedomelý.
Od všetkých občanov sa požaduje úcta k zákonom, ktoré určujú limity správania sa spoločnosti. Od absolventa vysokej školy sa tiež očakáva, že bude dodržiavať zákon. Mal by však vedieť, že existuje aj environmentálne právo, na národnej i medzinárodnej úrovni, právo ochraňujúce životné prostredie, biologickú rôznorodosť, udržateľné využívanie prírodných zdrojov. Náš absolvent by si mal osvojiť morálne hodnoty, pravidlá a zásady vzťahov medzi ľuďmi, ale aj vzťahov k svojmu životnému prostrediu. Podnikateľská etika (morálka) by mala byť v súlade s environmentálnou etikou (morálkou), ktorá normuje vzťahy, správanie sa človeka v prírode, v životnom prostredí. Od ochrany prírody a ochrany životného prostredia k racionálnemu využívaniu prírodných zdrojov a šetrnému vzťahu k prírode, až k osobnej zodpovednosti za svoje konanie voči ľuďom, iným tvorom, k prírode. Obsahuje aj globálnu etiku, intergeneračnú zodpovednosť ako podmienku či východisko udržateľného rozvoja spoločnosti. Úcta k životu, nielen ľudskému, by mala byť základným krédom každého vzdelaného človeka.
Prof. RNDr. PAVOL ELIÁŠ, CSc.,
Katedra ekológie FEŠRR
Spĺňajú naši absolventi požiadavky súčasnej doby? Čítajte v budúcom čísle Poľnohospodára!