Aj tento letný semester sa konalo geologicko-pedologicko-botanické terénne cvičenie v Račkovej doline, organizované Katedrou pedológie a geológie v spolupráci s Katedrou botaniky. Program bol ako vždy zaujímavý a organizačné zabezpečenie skvelé.

Pre stále narastajúci záujem študentov sme sa  museli zmestiť do dvoch autobusov. Naše rady doplnili aj spolužiaci a kolegovia z Maďarska a Čiech. Štvrtkové ráno sa nieslo v znamení vzájomných stretnutí a vznikania nových priateľstiev s prvákmi, ktorých sa tento semester prihlásilo naozaj veľa.

Prvou zastávkou boli Donovaly, známe viac ako lyžiarske stredisko. Pre väčšinu z nás sa však stali východiskom na Zvolen (1402 m), jeden z významných vrcholov Veľkej Fatry. Cesta k vrcholu skupinu rozdelila. Rýchlejší si mohli na vrchole skrátiť čas obdivovaním Veľkej Fatry a možno aj spomínaním na minulý rok, keď sme boli na Borišove. Na druhej strane sa otvárali končiare Nízkych Tatier. Po výstupe všetkých účastníkov nechýbal odborný výklad z geológie v podaní docenta Chlpíka. Pri pedológii sa slova ujal profesor Juráni a botaniku doplnil doktor Štrba. Zo Zvolena sme sa klesaním po žltej značke dostali až do dedinky Nižná Revúca. Druhá skupina pod vedením doktora Nádašského a profesora Baranca autobusom navštívila bývalé kúpele Korytnica, odľahlú dedinku Stredná Revúca s výhľadom na Čierny kameň, travertíny v Bešeňovej a vodopád v obci Lúčky.

Azda najväčším lákadlom bol piatok, pekné počasie a Vrátna dolina. Možností na túry je v tejto doline veľmi veľa. Prvou zastávkou bol hotel Biely Potok, ktorý je zároveň východiskom na prechod cez Jánošíkové diery. Skupina pod vedením doc. Repiského a autora tohto príspevku sa cez Dolné a Horné diery dostala až do sedla Medzirozsutce a na Malý Rozsutec (1344). Popod Veľký Rozsutec prešli do sedla Medziholie a končili v turistickej osade Štefanová. Druhá skupina s docentom Chlpíkom a profesorom Juránim sa vyviezla do Snilovského sedla, odkiaľ pokračovala na Veľký Kriváň (1709). Po krátkej prestávke a výklade pokračovali hrebeňom Malej Fatry až na Poludňový Grúň (1460) a chatu na Grúni. Tretia skupina pod vedením doktora Nádašského a profesora Baranca navštívila Snilovské sedlo, Veľký Kriváň a obec Terchovú.

Sobota sa napriek všetkým hrozbám meteorológov vydarila a my sme sa mohli pokojne pohybovať v prostredí slnkom zaliatej Prosieckej doliny, považovanej za jednu z najkrajších na Slovensku. Nenáročnou prechádzkou vyschnutým potokom v zajatí vápencových stien sme sa dostali až do dedinky Veľké Borové. Hriechom by bolo neukázať študentom i Kvačiansku dolinu so zachovalým vodným mlynom v lokalite Oblazy, kde sa, mimochodom, natáčal slovenský film Plavčík a Vratko. Po relaxe v rozprávkovom prostredí sa celá skupina pobrala do dedinky Huty.

Nepriaznivé počasie nás dostihlo až v nedeľu, a tak sme do Nitry prišli v spoločnosti intenzívneho dažďa, ktorý nám zabránil i v rozlúčke s kamarátmi, ktorých zase dlho neuvidíme. Zostáva nám len tešiť sa a veriť, že sa opäť na jeseň všetci stretneme a zažijeme niečo nové a zaujímavé.

Ing. JIRKO HECZKO, KPG

Terénne cvičenie v Račkovej doline sa už stalo pojmom. Záujem oň
z roka na rok rastie.

Foto: archív autora