Medzi významné marcové dni patrí Svetový deň vody (22. marca) a Svetový meteorologický deň (23. marca). Aj preto je vhodné pripomenúť si 120. výročie vzniku prvého agrometeorologického observatória na Ponitrí.

Gregor Friesenhof založil v roku 1866 v Nedanovciach pri Topoľčanoch meteorologickú stanicu (MS), ktorá bola v roku 1873 zaradená do siete meteorologických staníc v Uhorsku. Jej technické vybavenie umožňovalo meranie tlaku, vlhkosti a teploty vzduchu, intenzity žiarenia, zrážok, smeru a rýchlosti vetra a teploty pôdy. Osobitná pozornosť sa venovala búrkam, optickým úkazom a javom v atmosfére.

V roku 1880 bolo na medzinárodnej konferencii poľnohospodárskej meteorológie vo Viedni prijaté uznesenie na prebudovanie MS na agrometeorologické observatórium. Začalo svoju činnosť 1. januára 1881 ako prvé v Uhorsku, ale aj v Európe. V roku 1883 bolo presťahované do Krásna, iba kilometer vzdialeného od Nedanoviec. To bol však iba začiatok agrometeorológie v tomto regióne.

G. Friesenhof za podpory Hospodárskeho spolku pre údolie Nitry vybudoval sieť 28 meteorologických staníc, aby získal podklady pre klimatické hodnotenie tohto územia. V  Uhorsku sa mu podarilo zriadiť sieť 600 meteorologických staníc na pozorovanie búrok. Žiaľ, pre neporozumenie ministerstva pôšt v oblasti financovania správ, sa neskôr postupne redukovala. G. Friesenhof veľkú pozornosť venoval predpovediam počasia, ku ktorým vydával dvojtýždňový poveternostný kalendár. Aj ostatné výsledky svojej rozsiahlej činnosti všestranne popularizoval.

Kto bol Gregor Friesenhof

Narodil sa v Petrohrade v roku 1840, kde jeho otec, barón, pôsobil ako rakúsky diplomat. Matka Natália Ivanovna bola sesternicou Puškinovej manželky. V rokoch 1861 až 1963 študoval právo na viedenskej univerzite a v rokoch 1863 až 1865 poľnohospodárstvo na hospodárskej akadémii v Magyaróvári, hospodáril na hospodárstvach v Nedanovciach a Krásne. Tu v roku 1913 aj zomrel.

Patrí medzi najpozoruhodnejšie osobnosti, ktoré majú mimoriadnu zásluhu na rozvoji agrometeorológie, ale aj agronómie na Slovensku v 2. polovici 19. storočia. Ako praktik aplikoval zásady racionálneho hospodárenia na svojich majetkoch, ako publicista, vedec a organizátor nadšene propagoval a šíril nové poznatky prírodných vied.

Publikoval okrem iného v časopisoch Laubfrosch (Rosnička), Idöjárás (Počasie), no uverejnil aj vyše 150 vedeckých prác v najvýznamnejších európskych časopisoch.

Jeho aktivity zasahovali aj do iných oblastí ľudskej činnosti: písal básne, zaujímal sa o geológiu, archeológiu, organizoval dobrovoľnú protipožiarnu ochranu, bol členom prvého výboru Matice slovenskej.

Záverom možno len konštatovať, že jeho dielo je u nás ešte stále nedocenené.

Prof. Ing. FRANTIŠEK ŠPÁNIK, DrSc.