Meno: doc. Ing. Miroslava Kačániová, PhD.
Pracovná pozícia: docentka na Katedre mikrobiológie, prodekanka pre zahraničné vzťahy FBP
Miesto narodenia: Brezno
Vek: 39 rokov
Čím ste chceli byť ako dieťa?
- Veterinárkou, a to nielen ako dieťa, ale aj neskôr, po strednej škole. Osud mi však zamiešal karty a išla som študovať na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu (vtedy VŠP). Po skončení školy som ostala na doktorandúre na Katedre mikrobiológie, kde pôsobím doteraz. Ale neľutujem to!
S kým by ste sa chceli stretnúť a porozprávať?
- S viacerými ľuďmi, ale predovšetkým s mojimi starými rodičmi, ktorí už nežijú. A rada by som sa stretla aj so svojimi učiteľmi zo strednej školy v Košiciach – Barci. Mám na to štúdium veľmi pekné spomienky.
Z čoho ste mali v poslednej dobe najväčšiu radosť?
- Z návštevy na Fakulte biológie a poľnohospodárstva Univerzity Rzeszow v Poľsku. Vrátila som sa minulý týždeň a stretla som sa s príjemnými a šikovnými ľuďmi. Najviac ma prekvapilo, že za rok vybudovali nové laboratóriá so špičkovou technikou.
Čo by ste zmenili, keby ste mohli?
- Správanie ľudí jedného k druhému. Každý sme tu len na chvíľu, a miesto toho, aby sme si život spríjemňovali, si len ubližujeme, závidíme a robíme zle.
Čo rada čítate (počúvate)?
- Rada čítam knihy z lekárskeho prostredia, kriminálky, ale aj odbornú literatúru z mikrobiológie.
Ako si dobíjate energiu?
- V prírode na horách alebo pri mori, so svojimi priateľmi a so svojím psom.
Máte zlozvyk, ktorého sa neviete zbaviť?
- Je ich viac, ale čo je človek bez zlozvykov?
Aké máte koníčky?
- Najviac zo všetkého trávim voľný čas so zvieratami, sú mojím koníčkom. Kedysi to býval šport, hlavne atletika, hádzaná, ale dnes už je na to málo času.
Máte nejaký obľúbený citát?
- „Osobnosť je ako autobus, v ktorom ide mnoho ľudí. A medzi týmito ľuďmi sa vždy nájde nejaký blbec. Aspoň jeden. Aby tam nebol, to sa proste nedá zariadiť. Musí tam byť. Nemá zmysel ho vyhadzovať, on tam z nejakého dôvodu patrí. To čo má zmysel, je snažiť sa mu zabrániť v tom, aby sa dostal k volantu.“ (Karel Nešpor)