Napriek tomu, že plesová sezóna sa ešte ani zďaleka nezačala, naša univerzita má už túto milú povinnosť za sebou. Imatrikulačný ples dokonca na budúci rok oslávi svoje päťdesiate narodeniny.
O tom, že to bude svieži jubilant, nás presvedčil už tento ročník. Získať lístky bolo umenie hodné majstra a doslovne platilo, že kto zaváha.... A vlastne ďalej to poznáte. Tí, čo sa však na ples dostali, bez jedla neostali. Na každého čakali dve večere, aj keď sa stalo, že horliví čašníci mnohokrát odniesli nedojedené jedlo skôr, ako si to nadšený tanečník všimol. Jednoducho, aj to vypovedá o tom, že študenti našej školy mali v ten večer rozdielne priority. Jedni videli cieľ návštevy plesu v jedle, iní v tancovaní a ďalší v úplne odlišných radostiach života. Najlepšie bolo, keď sa tieto ingrediencie spojili. Do dokonalého ochutenia plesu však nemohla chýbať ani živá hudba, tohto roku doplnená aj o tanečnú skupinu. Atmosféra začala vrieť, keď na pódiu vystúpila známa rómska kapela. Až vtedy dostal ples tú pravú, očakávanú chuť. Ten, kto bol labužník, si ju vedel vychutnať. Pomaly si z plesovej atmosféry usrkával, pretože vedel, že imatrikulačný ples je ako vianočná kapustnica. Aj ona najlepšie chutí len raz do roka a práve atmosféra sviatočného večera jej dodáva tú neopakovateľnú chuť.