V nitrianskom Agroinštitúte sa 4. februára stretli predstavitelia výskumu, výroby a používateľov priemyselných hnojív. Jubilejný 30. seminár o racionálnom používaní priemyselných hnojív a pesticídov zorganizovalo Duslo, a.s., Šaľa a Katedra agrochémie a výživy rastlín SPU.

V úvode podujatia ocenil prof. Ján Tomáš, prorektor SPU, spoluprácu Dusla Šaľa s SPU, a to aj napriek neľahkej ekonomickej situácii, v ktorej sa podnik dnes nachádza.

„Duslo poskytuje značné finančné prostriedky na podporu výskumu, vzdelávania a propagácie nových poznatkov v oblasti chemizácie pôdy, hnojív a výživy rastlín. Vďaka nemu vydáva naša univerzita vedecký časopis Agrochémia. O jeho obsahovej, odbornej a litografickej úrovni svedčí okrem iného aj to, že sa články už 11 rokov excerpujú do medzinárodného informačného systému Agris/FAO. Za významnej finančnej podpory podniku vydávame knižné a vedecké publikácie, ktoré slúžia nielen študentom a vedecko-pedagogickým pracovníkom, ale aj širokej poľnohospodárskej praxi,“ uviedol prorektor.

V odbornej časti seminára sa účastníci oboznámili so stavom zásobenia pôd mikroživinami, integrovanou ochranou a novou európskou legislatívou týkajúcou sa prípravkov na ochranu rastlín, ako aj súčasnou situáciou na trhu priemyselných hnojív.

„Svetová spotreba hnojív klesla v roku 2008/2009 v porovnaní s predchádzajúcim o 6,7 %, zo 168,1 Mt živín na 156,4. Dopad na spotrebu dusíka bol najnižší. Farmári však nemôžu drasticky znížiť jeho spotrebu, aby sa to neprejavilo na úrode,“ zdôraznil Ing. Pavol Kerďo z Dusla v Šali.

Dostatok potravín môže zabezpečiť len moderné poľnohospodárstvo, do ktorého priemyselné hnojivá a pesticídy nepochybne patria. Ekonomická situácia v ostatnom čase vyvoláva tlak na radikálne zníženie materiálových vstupov do pôdy. Prevažná väčšina podnikov sa dostala do situácie, keď už nie je schopná nakúpiť ani vedecky zdôvodnené množstvo agrochemikálií. Táto skutočnosť vedie k hospodáreniu za cenu ochudobňovania pôd, čím sa vytvára priestor pre rozvoj patogénnych javov v rastlinnej výrobe. Napriek malému nárastu spotreby priemyselných hnojív je hnojenie priemyselnými a organickými hnojivami dlhodobo pod úrovňou normatívnej spotreby čistých živín. Vzhľadom na dosiahnuté hektárové úrody sa dlhodobý deficit živín na hnojenej výmere zmiernil pri obilninách, repke olejnej, kukurici a slnečnici, ale výrazne prehĺbil pri cukrovej repe, kde výrazne poklesli aj pestovateľské plochy.

Je samozrejmé, že v trhovom hospodárstve je už dnes, a bude i v budúcnosti, spotreba hnojív korigovaná a určovaná ich cenou či hodnotou na hektár v priamej väzbe na ceny poľnohospodárskych produktov, resp. rentabilitu pestovania. „Poľnohospodár musí vychádzať z kalkulácie, že pokiaľ prírastok úrody nenahradí náklady na hnojenie, je neúčelná a ekonomicky neúnosná vysoká spotreba hnojív. Ak sú však hnojivá limitujúce pre tvorbu úrody, je šetrenie na nich nesprávne a vysoko stratové. Potrebu hnojív si tak, ako všade vo svete budú určovať poľnohospodárske podniky v závislosti od ekonomickej situácie a dopytu po poľnohospodárskych výrobkoch. Na každé zdraženie hnojív bude spotrebiteľ reagovať znížením spotreby ich objemu, pokiaľ nie je pokryté ziskom, zvýšenými príjmami či inými výhodami a kompenzáciami, ktoré musí garantovať štát,“ upozorňujú odborníci.

RENÁTA CHOSRAVIOVÁ