Určite poznáte vtip o tom, ako záchranári vytiahnu z nášho veľtoku nešťastníka a v jeho vrecku namiesto listu na rozlúčku nájdu ceduľku od manželky s textom: „Skoč do Dunaja a kúp...“ Vždy si naň spomeniem, keď v Bratislave prechádzam pred obchodným domom rovnomenného názvu. Dodnes je pre mňa symbolom elegancie, pretože som ho v minulosti nikdy neobišla, keď ma súkromná či služobná cesta zaviedla do nášho hlavného mesta. No a väčšinou moja ženská dušička neodolala, a tak som odchádzala s nákupom, pekným a kvalitným kúskom oblečenia, ktoré mi vrstovníčky často (v dobrom?) závideli. Keď si dnes prezerám staré fotky, často ich nostalgicky komentujem, aha, tak tento kostým som si vtedy a vtedy kúpila v Dunaji! Ale to nebolo všetko. Po úspešnom nákupe som si dopriala kávičku v malinkom esprese na jednom zo šiestich poschodí tohto legendárneho obchodného domu. I keď bol sortiment neveľmi široký, vždy tam bolo plno, bolo treba vystriehnuť chvíľku, keď sa uvoľnila stolička.

Ktovie, čím to bolo? Atmosférou, duchom miesta, alebo jednoducho nedostatkom iných príležitostí? Ktovie, nerozmýšľala som nad tým, skrátka som tento obchod mala rada. No a dnes sa pri listovaní farebného magazínu dozvedám, že budova z roku 1936, ktorá ešte ani dnes, keď je staručká, nestratila svoju eleganciu, je národnou kultúrnou pamiatkou! Veľkorysý a do ďaleka vidiaci architekt ju postavil vo funkcionalistickom štýle a ako vidno, jeho vízia bola správna. Predpokladám, že chcel, aby zákazník nielen niečo kúpil, ale pritom sa aj príjemne cítil – a prišiel sem opäť. Žeby bola moja hádanka rozlúštená? Možno áno, možno nie. Nebudem to skúmať. Len tak nahlas rozmýšľam, ktovie, či si návštevníci dnešných ultramoderných nákupných centier po rokoch spomenú, v ktorom si kúpili ten tmavomodrý kabát...

K. POTOKOVÁ