Boli nádherné. Hrdé hlavy, múdre oči, hrivy, štíhle nohy. Boli úspešné. Svet ich hýčkal a pýšil sa nimi. Žili si ako v bavlnke, obklopené každodennou starostlivosťou a láskou. Bývanie, strava, samá delikatesa. Ich gény sa cenili nad zlato a s láskou i veľkým kusom majstrovstva prenášali z pokolenia na pokolenie.
Rodokmene na pohľadanie, starostlivo zachované vo vzácnych listinách a knihách. O kariérach nehovoriac. Svedčia o tom vitríny plné medailí a ocenení, fotografie na titulkách časopisov. Skrátka, šampióni. Detvan bol jedným z nich. Nádherný plnokrvník zo žrebčína v moravskom meste Napajedla. Mal bohatý život. Zažil slávnu kariéru, v ktorej nechýbali víťazstvá na mnohých medzinárodných dostihových kolbištiach Európy. Veľkých cien - neúrekom. Keď ustal, prepustil miesto mladším, rozhodlo sa o jeho zaradení do chovu. "Deti" neostali nič dlžné otcovej sláve a svoje prednosti dokazovali na dostihovej dráhe. Dcéra Hviezda a v priebehu ďalších 17 rokov skvelé kone Silver, Crapom či Siesta.
No a keď prišiel jeho čas, odišiel Detvan z tohto sveta. Svoj večný sen sníva spolu s ďalšími slávnymi druhmi na malom "konskom" cintoríne v anglickom parku napajedelského zámku. Neďaleko od stajní, ktorých okná sú akoby oblečené do výšiviek bohatého valašského kroja. Od tých, kde sa rodia a vyrastajú ďalší nositelia slávnej tradície. Ktovie, ako je to vo svete koní. Či žriebä, idúc okolo netypických pomníčkov na tréning a či na pašu, skloní hlavu na znak úcty voči svojim predkom. Ktovie, možno v tomto jesennom dušičkovom čase aj áno. A keď nie? Tak človek spriaznený s prírodou určite!