Zvedavo sa pristavujeme na moste nad zamrznutou Nitrou. Zraky priťahuje pohľad na nezvyčajné vtáctvo stojace pri diere v ľade, v očakávaní úlovku. Kormorány. Ich hromadný prílet na naše územie podľa slov odborníkov spôsobila tuhá zima u našich severných susedov, kde vodné toky zamrzli a kormorány sa vybrali za rybacou potravou na juh. Pre náhodného pozorovateľa atrakcia, pre odborníkov - problém. Pre rybárov preto, lebo im tieto čierne vtáky likvidujú kvantá rýb v ich zimných stanovištiach a spôsobujú tak nemalé škody. Nemôžu proti tomu bojovať, pretože kormorán je u nás chránený. Ochranári majú iní názor, tvrdia, že za situáciu v prírode môže človek, a nie zvieratá. Tie sa vraj musia prispôsobiť podmienkam, ktoré im vytvoril. Čo robiť, ako sa k tomu postaviť? Dobre známy začarovaný kriedový kruh…
Tu som si spomenula, ako mi prednedávnom pri rozhovore na podobnú tému pán profesor povedal, že príroda je múdra, reguluje svoje potreby. Uviedol príklad. Za revolúcie mali v Číne problém s ochoreniami, ktoré šírili vtáci.
Veľký Mao vtedy nariadil, že ich treba vyhnať z krajiny. Celý národ sa zapojil do naháňačky. Plašili, plašili, nedovolili vtákom ani zosadnúť. Sčasti ich za hranice aj dostali, ale potom zistili, že za krátku dobu sa ich vrátilo viac, ako ich odohnali. Niečo podobné sa dialo v prípade povinného odstrelu líšok, keď sa vyskytla besnota. Čím viac sa zúži populácia predátorov, tým je viac zdrojov potravy, bohatší potravový reťazec a stáva sa, že sú početnejšie vrhy, a to len so samičím potomstvom. Nuž, majestát prírody. Program, dokonale chránený proti hackerom.