Šport v Nitre

Pri Jožkovi Višňovskom sa musím trošku zastaviť. Bol to a je výnimočný človek. Ako študenti sme si boli názorove veľmi blízki. Radi sme sa stretávali a debatovali o všeličom. Okrem iného nás spájala aj láska k ochotníckemu divadlu a k ľudovému umeniu vôbec. On vyrastal v rodine so silnými koreňmi k týmto žánrom. Jeho otec bol dušou ochotníckeho divadla, hercom i režisérom, spevákom i zberateľom nielen piesní, ale všetkého, čo s ľudovou umeleckou tvorivosťou súviselo. Udržiaval kontakt so svojimi rodákmi. Rád sa domov vracal a vždy prichádzal plný elánu. Vedel rozdávať energiu aj iným a okrem toho zostal skromným a dobrým človekom aj vtedy, keď bol po roku 1989 na čele fakulty. Ako hovorí K. Kuzmány "nezviedli ho ani dary, ani hrozby ho nesklonili". Určite aj preto sa dodnes teším na stretnutie s ním. Zistil som, že nielen ja, ale aj naši študenti o ňom vravia, že je to Pán profesor ozajstný, nie iba podľa dokladov. Medzi osobnosti kolektívnych športov neskôr patril aj Milan Šimo (profesor na FEM), talentovaný hádzanár, ktorý bol oporou prvoligového mužstva. Vysoko to dotiahol nielen v športe, ale aj vo vede.