Sebavedomie
Horko-ťažko urobená skúška ma silne poznačila a odobrala mi sebavedomie. V druhom ročníku sme v jednom semestri mali tri skúšky z chémie. Veľmi som sa ich obával. Jedna z nich bola u pána docenta Konštantína Holobradého. Učil som sa dosť veľa, ale keď som prišiel do kancelárie, skúšajúceho som poprosil o preloženie termínu o niekoľko dní. Nesúhlasil. Povedal, že buď pôjdem na skúšku teraz, alebo na opravný termín. Čo som mal robiť! Povedal som, že sa skúške podrobím. Otázky mi sadli, išlo mi to dobre, ale pán docent, keďže som na úvod povedal, že všetko neovládam, ma začal skúšať ďalej. Všetko som vedel. Napísal mi známku výborný, ale viac než jednotka ma potešili jeho slová: "Mladý muž, ste usilovný mládenec, aj múdry, chýba vám však sebavedomie." To ma úžasne posilnilo a do konca štúdia mi pomáhalo. Nič som však neodflákal, mal som veľkú zodpovednosť pred rodičmi aj pred sebou. Troška predbehnem dej. Na vtedajšieho docenta, dnes pána profesora Holobradého mám tie najlepšie a najkrajšie spomienky. Ani som si neskôr pri svojom vedeckom bádaní neuvedomil, ako som padol do osídiel jeho ekologicko-ekonomickej vedy, ktorú založil, rozvíjal a aj dnes tvorivo obohacuje. Bol prvým človekom, ktorý sa nebál postaviť na obranu pôdy pred koristníckym prístupom a devastácii zo strany priemyslu a štátu. Hájil záujmy roľníkov, družstevníkov na najpostihnutejších pôdach v oblastiach Slovenska. Nesklonil hlavu ani vtedy, keď ho dodnes nevedno za čo poslali preč zo školy (po previerkach v roku 1970). Zostal dodnes ozajstným veľkým Človekom. Veľa som sa neskôr od neho naučil. Nepoznám človeka, ktorý vykonal toľko dobra pre iných, ako on. Všetko robil nezištne.