Kultúrny človek sa k písanému slovu správa s úctou. Osobitnú kapitolu tvorí knižnica. Tam uložené dokumenty majú od nepamäti slúžiť čo najširšiemu publiku. Stonásobne to platí o knižnici, ktorá poskytuje svoje služby študujúcim. Každý z nich má právo požičať a preštudovať si, čo potrebuje a knihovníci sa i v dnešnej ťažkej finančnej situácii všemožne usilujú o to, aby mali z čoho čerpať. Žiaľ, niektorí tiežčitatelia ich snahu často maria. Je predsa jednoduchšie potajme vytrhnúť stranu z časopisu, ako si ju okopírovať, nie? Čo na tom, že sa ničí viacnásobná hodnota? Tak asi zmýšľal ten čitateľ (čitatelia?), ktorý si zo siedmich čísel vlaňajšieho ročníka časopisu Úroda povytŕhal články venované tematike obilnín. S ľútosťou a rozhorčením nás na to upozornila pracovníčka študovne pod aulou. A to sa stalo na akademickej pôde!!!

-r-