Mám rád študentov, často s nimi komunikujem aj o ich problémoch. Darí sa mi odkrývať ich vnútorný svet, a to preto, že ich beriem ako rovnocenných partnerov. Nikdy som nezneužil ich dôveru a otvorené srdcia. Pri skúškach sa k študentom správam vždy dôstojne a častokrát sa zamýšľam aj nad tým, koľko som vedel z príslušného predmetu ja, keď som sedel za druhou stranou stola. To sú len také perličky, ale z nich sa skladá život. Milujem školu, študentov, prácu, pri ktorej človek nesmie pozerať na čas, ktorý v nej strávi, potom prídu aj výsledky.

Priemerný vek slovenského muža je 68 rokov. Blížim sa k nemu. Nepokladám sa za nadpriemerného jedinca, a tak ďakujem Bohu za každé nové ráno, do ktorého sa prebudím. Preto som sa rozhodol a urobil krátku rekapituláciu svojho života. Prežívam ho v práci prevažne takej, ktorá mi napĺňala život, ale vždy si viem nájsť aj záľuby, ktoré obohacujú môj duchovný svet. Predpokladám, že perličky z môjho života dajú čitateľovi obraz o dobe, ktorú som prežil…

Toľko úryvok z pripravovanej knihy Oprášené spomienky od prof. Ing. Ondreja Hronca, DrSc., pôsobiaceho na detašovanom pracovisku Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja v Košiciach. Ďalšie úryvky s láskavým dovolením autora prinesieme v nasledujúcich číslach Poľnohospodára. Príjemné čítanie!

-r-