Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre s hlbokým zármutkom oznamuje, že 26. apríla 2019 nás vo veku 84 rokov navždy opustil doc. PhDr. Zdenko Belaj, CSc., bývalý dlhoročný pedagóg na Katedre telesnej výchovy, vášnivý športovec, tréner, športový funkcionár.
Česť jeho pamiatke!
Za Zdenkom Belajom
V deň keď sa lúčime s blízkym človekom, s otcom rodiny, priateľov, vás všetkých prítomných, hľadíme na obraz na čele tejto smútočnej sály, v mozaike ktorého je osud každého z nás, miznúce detstvo, mladosť, dospelosť, ale aj to neznáme v ktorom sa stratí zdanlivo to čo po nás zostalo.
Zdanlivo preto, že život má hodnotiace kritériá v povolaní, zamestnaní, pracovnom zaradení, čo sa zovšeobecňuje pri takýchto príležitostiach a zvýrazňuje aj vyjadrením ušľachtilé poslanie človeka v jeho živote.
Moja 60-ročná známosť s naším spoločným priateľom, mi dáva možnosť posúdiť jeho celoživotné aktivity...
Doc. Dr. Belaj, Zdeno, Zdenko, lebo tak sme ho fakticky oslovovali, bol človek ako každý z nás. Jeho zásluhovosť, chvály, zvýrazňovanie predností potvrdil jeho život. Pracoval na Katedre telesnej výchovy Vysokej školy poľnohospodárskej a tiež Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ktorá nemala marginálne postavenie. S kruhom svojich spolupracovníkov budovali to, čo tvorí harmóniu duševnej a telesnej schránky každého z nás, čo história potvrdila už dávno pred nami.
Kde viac, ako v spomienkach stoviek študentov vyslovených s vďakou a plnou vážnosťou, cez spoznávanie zimnej a letnej prírody Slovenska bolo pre nich z krátkeho výňatku študijných plánov veľmi významné. Ruka položená na pleci za splnenú úlohu často aj náročných úloh a výcviku bola viac ako slovné vety pochvaly a diplomy.
Významné a uznanlivé slová komunity akademických obcí spriatelených univerzít Košíc, Zvolena a Nitry boli veľavravné k tomu, že spolupráca sa môže uberať aj vzájomným spoznávaním pri športových stretnutiach budovaných hlavne na priateľstve.
O nič menej vzácna bola aj previazanosť s učiteľmi stredných škôl širokého okolia Nitry pri podujatiach detí školského veku, ktoré dnes už ako dospelé nemôžu na tieto chvíle zimnej alebo letnej aktivity zabudnúť. Jeho vysoká trvalá aktivita v organizačnej práci telovýchovných orgánov školy, mesta, kraja, ale aj ministerstiev a telovýchovných výborov až po univerziádne a olympijské, neostala bez odozvy a ocenení.
V osemdesiatich rokoch podnietil skupinu študentov a zamestnancov prekročiť hraničnú závoru a zúčastniť sa na najväčších masových svetových podujatiach bežeckého lyžovania v Škandinávii a strednej Európe v Rakúsku, Švajčiarsku, Taliansku a Nemecku.
Premyslenosť a organizačné schopnosti sa potvrdili pri budovaní športovísk bývalej VŠP, ale aj športového strediska tenisového areálu, ktorý by po revitalizácii, mohlo byť označené jeho menom, čestného občana mesta Nitry.
Trvalá stopa vo výsledkoch akademických športovcov v tenise, zostala v ďalekom Japonsku, Číne, ale aj pod pyramídami a v riave Niagarských vodopádov kde nie osoba, ale športovci zanechali spomienku vo výsledkoch na malé Slovensko.
Vám priatelia, ktorým v aktívnych rokoch sprítomnil pohľad na našu vlasť, cez majestátny Gerlach, v doline Bielych vôd Kežmarských, ale aj všetkých pohoriach, údoliach a vodných plochách Slovenska, vám, ktorí ste ako aktívni vodáci, horolezci, lyžiari, tenisti, volejbalisti, basketbalisti a vlastne všetkých športových odvetví bývalej Katedry telesnej výchovy, pripomenú jeho vytrvalosť, sebazaprenie, obetavosť, ale aj odvahu a vieru, že človek môže dosiahnuť všetko ak sa nepozerá na vlastný prospech, ale má svoj cieľ.
Vyslovujem pevné presvedčenie, že dobré, tiché, úprimné a uznanlivé slovo rodine, ale aj podaná ruka, bude vyjadrením úcty priateľovi, ktorého sme si všetci vážili a mali radi.
Nezabudneme ani na jeho bezprostrednosť zbližovaní ľudí pri radostných príležitostiach, zábave, keď v kruhu svojich blízkych, ale aj ľudí neznámych, vedel vytvoriť atmosféru, na ktorú sa nezabúda. A preto vám, ktorí sme ho poznali, bude toto všetko rezonovať v myslia ako tichá ozvena spomienky, ako melódia piesne, ktorá nezmĺkla.
Priatelia, keď budete tráviť voľné chvíle v lone prírody našej vlasti, spomeňte si a pripomeňte aj svojim vnúčatám toho, ktorý nás svojím oduševnením priviedol k poznávaniu krás našej prírody.
Skláňam sa za všetkých vás pred jeho pamiatkou.
Jozef Kulich
Docent Zdenko Belaj nastúpil na Katedru telesnej výchovy Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre krátko po ukončení VŠ štúdia. Z pohľadu vytvárania podmienok pre rozvoj telesnej výchovy a športového vedomia patril k najaktívnejším a najiniciatívnejším pracovníkom. Mal rozhodujúci podiel na rozvoji viacerých športov. Bol iniciátorom vzniku mnohých športových oddielov v rámci telovýchovnej organizácie Slávia. Podieľal sa na rozvoji volejbalu a basketbalu, bol zakladajúcim členom oddielu zjazdového a bežeckého lyžovania, horolezeckého a vodáckeho oddielu. V 80. rokoch sa podieľal najmä na budovaní tenisového oddielu. Popri organizátorskej práci na VŠP a SPU, sa venoval aj metodickej činnosti a mnohým absolventom VŠP umožnil získať kvalifikáciu cvičiteľa, trénera a rozhodcu v rôznych odvetviach športu rozvíjaného na VŠP.
Pod vedením docenta Zdenka Belaja sa skupina dobrovoľníkov z radov pedagógov a študentov už od 60. rokov podieľala na zabezpečovaní športového výstroja a pomocného náradia pre lyžiarske zimné a letné plavecké kurzy. Servis a údržbu zabezpečovali členovia lyžiarskeho a horolezeckého oddielu bez nároku na akúkoľvek odmenu, čo na iných školách riešili formou objednávky v špecializovaných dielňach. Docent Belaj svojim príkladom vedel strhnúť mnohých priaznivcov lyžiarskeho športu. Lyžiarsky oddiel pod jeho vedením organizoval preteky všetkých kategórií v rámci okresu Nitra a Západoslovenského kraja. Študenti VŠP pomáhali vybudovať lyžiarsky vlek na Kežmarskej chate, ktorá až do jej zániku bola hlavným strediskom lyžiarskeho výcviku našich vysokoškolákov. Popri zjazdovom lyžovaní kládol dôraz aj na bežecké lyžovanie. Z jeho iniciatívy sa zamestnanci a študenti VŠP začali zúčastňovať na významných bežeckých lyžiarskych súťažiach, počnúc Bielou stopou SNP z Krahúľ do Banskej Bystrice, Jizerskou päťdesiatkou až po zahraničné preteky: Vasaloppet vo Švédsku, Finlandia-hiihto vo Fínsku, Kӧnig Ludwig Lauf v Nemecku, Marcialonga v Taliansku, Engadin vo Švajčiarsku a Dolomiten Lauf v Rakúsku. Všade sa zdôrazňovala príslušnosť súťažiacich k Slovensku a Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.
Zásluhou docenta Zdenka Belaja pokračovali športové stretnutia vysokých škôl vo Zvolene, Košiciach a Nitre v kolektívnych športoch, ale aj v lyžiarskom dvojboji, ktorý sa začal realizovať po dobudovaní univerzitného športového a rekreačného objektu v Račkovej doline.
Mimoriadne záslužná bola práca docenta Belaja pri budovaní športových zariadení. Jeho prvá iniciatíva sa premietla do komplexnej rekonštrukcie ihrísk na dvore Študentského domova Mladosť. Pôvodné škvárové futbalové ihrisko sa zmenilo na sústavu ihrísk s asfaltovým povrchom. Na základe jeho iniciatívy sa vybudovala lodenica, ktorá mala výborný ohlas medzi študentmi. V rámci slovenskej univerziády v roku 1975 sa v parku pri hydrocentrále dokonca uskutočnili preteky vo vodnom slalome na divokej vode.
Zdenko Belaj bol iniciátorom a realizátorom viacerých návrhov na rekonštrukciu nevyužívaných priestorov Katedry telesnej výchovy. S pomocou dobrovoľníkov - členov športových oddielov z radov pracovníkov a študentov VŠP, vybudoval regeneračné stredisko. Neskôr k nemu pribudlo fitnes centrum a malá telocvičňa na džezgymnastiku. Zaslúžil sa o vytvorenie klubovne športových oddielov TJ Slávia, posilňovne pre študentov, servisných dielní pre lyžiarsky a horolezecký oddiel, ale aj elektrického svetlenia vonkajších ihrísk. Jeho zásluhou sa zaburinená lúka za Študentským domovom Nová doba, posiata odpadkami, premenila na tenisové a volejbalové ihriská s asfaltovým krytom.
Od roku 1984, keď sa rozhodlo o vybudovaní tenisového areálu na Chrenovej v rámci akcie „Z“, sa aktívne podieľal na riadení výstavby. Jeho zásluhou bola vybudovaná drevená tenisová hala, financovaná zo zdrojov Slovenského výboru pre telesnú výchovu a šport a mesta Nitry. V roku 1992 bol poverený riadením tenisového areálu. Zabezpečil rekonštrukciu priestorov pod hlavnou tribúnou, vytvorenie rehabilitačného zariadenia so saunou, malým bazénom a vodoliečbou. Ukončila sa výstavba Hotelu Tenis, ktorý vznikol z vyradených UNIMO buniek. Rozhodcovská veža získala ďalšie podlažie, čím sa odstránil problém zatekania a zlepšil sa prehľad o aktivitách na jednotlivých kurtoch. S minimálnym počtom zamestnancov areálu zabezpečoval prevádzku, údržbu ako aj zveľaďovanie prostredia areálu. Veľká časť ďalších športových objektov vybudovaných v tenisovom areáli bola financovaná z mimorozpočtových zdrojov a formou sponzoringu. Partnerské organizácie poskytli materiálnu pomoc (betón, stavebné a pomocné materiály) a väčšina prác bola realizovaná svojpomocne.
Docent Belaj ako vedúci družstva, člen vedenia výpravy alebo tréner zastupoval VŠP a neskôr SPU na mnohých medzinárodných súťažiach. V záverečnom období svojho pôsobenia na SPU sa zameriaval najmä na výchovu mladých tenistov. Pod jeho vedením vznikol v Nitre kolektív špičkových hráčov tenisu. Patrili k nim Stanislava Hrozenská, Andrea Šebová, Mária Živčičová, Sylvia Sosnárová, Martina Ondrejková, Erik Čarnakovics, Erik Vamper, Bohuš Šumka, Peter Švábik, Ján Stančík, Ján Frančák, Rudolf Mišuta, Marián Krasňan a ďalší. Docent Belaj bol pravidelne vedúcim družstva tenistov na domácich, ale aj európskych a svetových akademických majstrovstvách. Od roku 1974 pracoval v komisii tenisu v Asociácii univerzitného športu a od vzniku samostatnej Slovenskej republiky bol trénerom akademikov Slovenska. Zúčastnil sa na všetkých svetových univerziádach (v USA, Japonsku, Taliansku, Španielsku, Číne, Kórei). Na týchto podujatiach bol tenis najúspešnejším športom, o čom svedčí šesť získaných medailí. Akademickú tenisovú reprezentáciu tvorili v podstatnej miere študenti SPU. Na svetovej univerziáde v Južnej Kórei v roku 2003 ich bolo v nominácii päť, pričom ako jediní zo slovenskej športovej výpravy priviezli medaily.
Docent Zdenko Belaj bol aktívny aj mimo univerzity. Bol poslancom mestského zastupiteľstva v Nitre, členom mestskej rady, člen komisie pre telesnú výchovu a šport, komisie vzdelávania a mládeže, členom výboru mestskej časti Staré mesto, pôsobil v komisii športu pri Krajskom úrade v Nitre a v školských radách ZŠ Fatranská a Športového gymnázia. Od roku 1991 bol predsedom Okresného združenia telesnej kultúry v Nitre. Podieľal sa na tvorbe novej športovej organizácie v rámci vyššieho územného celku. Vo všetkých organizáciách hájil záujmy našej univerzity.
Bol nositeľom Ceny mesta Nitry za dlhoročnú všestrannú športovú a pedagogickú činnosť a tiež je v zozname čestných občanov mesta Nitra.
Zdanlivo je to obrovská aktivita, prekračujúca kapacitu života jedného človeka, ale určite sme nespomenuli všetko, čo počas svojho života uskutočnil a dosiahol. S úctou, porozumením a vďakou sme sa 29. apríla rozlúčili s priateľom, ktorého si budeme pamätať. Všetkým, ktorým v aktívnych rokoch sprítomnil pohľad na našu vlasť, cez majestátny Gerlach, dolinu Bielych vôd kežmarských, ale aj cez všetky pohoria, údolia a vodné plochy Slovenska, ktorí ako aktívni vodáci, horolezci, lyžiari, tenisti, volejbalisti, basketbalisti a vlastne účastníci všetkých športových odvetví bývalej Katedry telesnej výchovy, pripomína jeho vytrvalosť, sebazaprenie, obetavosť, ale aj odvaha, že človek môže dosiahnuť veľa, ak sa nepozerá len na vlastný prospech, ale má svoj cieľ.
Doc. Dr. Belaj, Zdeno, Zdenko, lebo tak sme ho fakticky oslovovali, bol človek ako každý z nás. Jeho zásluhovosť, chvály, zvýrazňovanie predností potvrdil jeho život... S kruhom svojich spolupracovníkov budovali to, čo tvorí harmóniu duševnej a telesnej schránky každého z nás, čo história potvrdila už dávno pred nami.
Česť jeho pamiatke!